Dnes som sa rozhodla napísať Vám článok o tom, prečo blogujem, ako blogovanie vnímam a čo mi prináša, či berie z môjho života. Rozhodla som sa zhrnúť to do niekoľkých bodov, verte mi, tento článok je reálne písaný tu a teraz a je naozaj mojou úprimnou spoveďou.
1. Blogovanie ako môj osobný prejav
Blogovanie vnímam ako autentický prejav môjho ja, mojich myšlienok, nápadov a samozrejme môjho prístupu k móde, ktorá je mojou vášňou už roky, keď ešte neexistovali sociálne siete a vôbec sme neboli takto zavesení na smartfónoch ako dnes.Áno odmakala som si 3 roky na Talianskom Inštitúte Módy v Miláne a prácu v módnom biznise som si vysnívala a tvrdo makala v zahraničí 6 rokov. K mojej vytúženej práci snov mi v tom čase nepomohli ani tisíce sledovateľov či stovky srdiečok pod fotkami na socíálnych sieťach. Viem, že dnes sa to zmenilo a samozrejme to neodsudzujem. Vlastne sa veľa vecí aj vďaka socíálnym sieťam stali omnoho dostupnejšími a preto klobúk k dole tým, čo to dokázali a stali sa úspešnými práve vďaka nim.
2.Ako blogovanie vnímam
Blogovanie vnímam ako príjemné spestrenie môjho momentálneho života na materskej ale zároveň pristupujem aj zodpovedne pri príprave kontentu. Proste skĺbiť počasie, fotografku, vymyslieť "super duper coolovy" outfit, z ktorého by celý blogový a instasvet mal spadnúť na zadok dá poriadne zabrať. Ak k tomu prirátame moje dieťa, ktoré náhle ochorie, alebo sa mu nechce, je mrzuté tak tu máme celkom dlhý rad problémov, ktoré to komlikujú. Veľmi ma ale tešia spolupráce, ktoré blogovanie so sebou prináša a áno pokojne sa priznám aj k tomu, že ak ma nejaký produkt zaujme, či osloví, kľudne sa o spoluprácu uchádzam aj ja. V tom prípade presne viem, že ak niečo budem propagovať, tak s tým budem maximálne stotožnená a to je to, čo chcem. Povedať nahlas a celému svetu,že táto služba či servis SÚ SUPER....Stále viac však začínam cítiť akúsi rivalitu, neprajnosť a neustále porovnávanie sa zo strany iných blogerov. Niekto by mi mohol povedal, "Veď kašli na druhých nerieš ich", ale mne to niekedy nedá. Netvrdím, že s každým človekom musíme byť kamaráti na život a na smrť, ale my ako blogeri by sme sa mali prestať brať príliš vážne a vytvárať si naozaj príjemné kamarátske prostredie. Bola som naozaj šokovaná / a nebola som sama/, aká vlna nespokojnosti či zmätenosti sa strhla voči finálovej 10tke v kategórii móda v súťaži Bloger Roka 2018. Áno, všetci máme právo na svoj názor, ale trošku prajnosti aj možno menej známym blogerom. a vôbec radosti, že sme vo finále a nie riešenia že ten či onen by tam mal či nemal byť. Stále chcem veriť v maximálnu autentickosť ľudí a ich príspevkov, ale biznisovo orientovaný prístup na blogoch či sociálnych sieťach z nás robí otrokov tohoto blogového sveta. Na druhej strane to chápem, naozaj pre šikovných blogerov sa blaogovanie stalo prácou a tým pádom je normálne, že k tomu pristupujú inak.
3. Čo mi blogovanie a sociálne siete prinášajú
Okrem radosti z pekných fotiek, vytvárania contentu, editorovania, písania článkov, sú to aj rôzne akcie, eventy, neustále spoznávanie nových ľudí,či už iných blogerov, PR agentúr, fotografov, čo ma neskutočne teší a napĺňa. Na druhej strane ma ale niektorí ľudia dokážu nepríjemne prekvapiť, i keď na začiatku sa javia úplne inak.S blogovaním prichádzajú aj nové spolupráce na bartrovej či honorovanej úrovni a to je celkom fajn, i keď si Blogovanie si stále neviem predstaviť ako moju zárobkovú činnosť FULL TIME.Ale možno raz to príde...
4.Čo mi blogovanie a socíalne siete berú
No berú mi čas, niekedy nadšenie z postovania, občas mám aj depku, že followeri neprichádzajú a srdiečok by moho byť viac.Mám pocit, že ak toho bude viac budem šťastnejšia a spokojnejšia. Ale nie. Viem, že to nie je tá správna cesta. Viem, že aj blogeri ktorí majú 15000 followerov majú rovnakú depku. lebo ich chcú mať 30 000. Vľmi sme sa upli na čísla, sledovanosť, followerov, ktorí predstavujú neznámych ľudí, ktorých číslo poteši pri pohľade do instagramu, ale na ulici niekedy ani neviete o koho ide. Lebo veď o to predsa vôbec nejde. Občas sa pristihnem, ako kontrolujem instagram a scrolujem stories či fotky a moja malinká dcérka za mňou príde a niekoľkokrát chce, aby som je čítala knižku.Vtedy sa cítim, ako totálny závislák. Alebo keď na ňu večne mierim ten smartfón aby som mala čo dať do stories, či dať tú najlepšiu fotku do feedu. A áno frustruje ma to a berie mi to radosť z blogovania, ktorá tu predtým bola.
Chcem, aby sa sa nám vrátila radosť z blogovania ako takého a vytvárania kontentu, kreativita, aby sme menej podliehali komercialite a boli k sebe viac kamoši. Nech máš 15000 či 250 followerov si človek, ktorý robí svoju prácu ako najlepšie vie a podľa svojich možností či podmienok. A preto každému BLOGEROVI patrí vďaka za všetko čo robí. Lebo blogovanie je naozaj drina a to by si mali uvedomiť klienti, agentúry a naozaj podľa toho k nám pristupovať.
Blogeri ako to vnímate vy?
Tričko, T shirt - Tommy Hilfiger via ZOOT.sk
Kabelka, Round straw bag - Pull&Bear
Okuliare - Textilhouse
Sukňa - Mango/minuloročná kolekcia/