Dnešný post by som chcela venovať bilancii roka 2016 spojenej s materstvom, keďže tento rok bol pre mňa najdôležitejší v mojom živote doslova a dopísmena. STALA SOM SA MAMOU a môj život sa zrazu zmenil od základov. Keď som si ešte v novembri 2015 robila tehotenský test, pravdu povediac, som aj čosi tušila, ale v momente , keď sa na teste objavili 2 čiarky, pred očami sa  mi premietol  môj život celý celučický do toho dňa a hlavou mi prebleslo zrazu tisíc plánov od chvíle, keď už som viac nebola iba ja ale aj moje dieťatko. Kde budeme bývať,keďže sme boli relokovaní v Bratislave, no zároveň som chcela rodiť v Košiciach a mať v prvých mesiacoch pri sebe okrem partnera aj mamku. Ako práca, cestovanie, fashion weeky a  ako budem zvládať tehotenstvo, kedy začať zháňať výbavičku, ako nepribrať veľa... Proste ŠOK... A zároveň obrovská zodpovednosť a strašná radosť. Veď už nebudem sama. Už nikdy nebudeme sami... V neposlednom rade som mala aj veľa obáv z toho, ako to budem zvládať, ale radosť a zvedavosť z očakávania bola omnoho väčšia. Mnohé moje rovesníčky už deti dávno majú a nielen to, sú skoro všetky školopovinné, ale môj život bol iný. Nerada sa porovnávam s inými, nerada riešim vek, keďže pre mňa je to len číslo a keďže som veľa cestovala a žila v zahraničí, plus som žila stále taký bezstarostný život, kde som si užívala a žila pre moje koníčky, všeto sa mi akosi posunulo a aj túžba mať vlastné dieťa vo mne dozrela až teraz. Vždy som sa bála, že s príchodom dieťaťa sa  určite všetko skončí, že nebudem môcť voľne lietať, venovať sa móde, chodiť po prehliadkach, užívať si cestovanie, moje milované Taliansko a míňať viac menej bezhlavo, samozrejme zodpovedne, ale iba pre seba a pre mojich  najbližších. Mala som v sebe taký malý egoistický blok. 9 mesiacov tehotenstva ubehlo ako voda. Musím povedať, že som ho mala bezproblémové. Zodpovedne som absolvovala pravidelné tehotenské poradne, ultrazvukové vyšetrenia 3D a žila si môj stále krásny život spolu s bábätkom v brušku. Ten najkrajší pocit pre ženu. A ten som vždy chcela zažit. Tešila som sa na to, ako mi bude rásť bruško, ako sa moje telo bude meniť a značila si do diárika každý  týždeň tehotenstva a aké zmeny mi priniesol. Pravidelne som si svoje vedomosti dopĺňala na youtube videami o tom, čo sa v danom týždni so mnou i s bábätkom deje a ako sa vyvíja. Stravovala som s zdravo a žila veľmi aktívne, snažila som sa byť vždy pozitívne naladená a také bolo aj moje tehotenstvo. Dokonca ani malinká v brušku nikdy nejak extra nevyvádzala a nekopala ma.
11.7.2016 prišla na svet Liliana. Meno som jej vybrala ja. Chcela som, aby začínalo iniciálkou L po mne a už veľmi dlho sa mi páčila Lili. Janko bol proti anglickej verzii, keďže bude Slovenka a tak sme sa po kompromise dohodli obaja na Liliane. Pôrod som mala spontánny ,ale indukovaný po odtekaní plodovej vody. Prešla som si dlhou 20 hodinovou bolestivou cestou k prvému stretnutiu s mojou dcérkou. Ale som vďačná za každú jednu minútu bolesti. Bez epidurálky. Len ja a môj milovaný Janko, ktorý mi bol oporou aj na pôrodnej sále. Prvé mesiace boli pre mňa dosť stresujúce, keďže som sa snažila všetko zvládať na jednotku, ale zároveň ma zmietali obavy a úzkosť, že môj život už skončil a nikdy si ho iba s partnerom sami neužijeme. Volá sa to obdobie Baby blues a v šestonedelí ním trpia viaceré ženy. Veď matkami sa učíme byť za chodu a zvyknúť si na nového človiečika chce čas. Do troch mesiacov života malinkej Lilianky som bola v kolotoči kŕmenia, prebaľovania a čakania kým sa prebudí .Sama som vonku chodila minimálne. Ak nerátam prechádky s ňou.Žiadne kávičkovanie, kúpaliská a bezstarostný život. Cez okno plynul život, bolo leto, čas dovoleniek a mne v spálni spinkal môj pokladík. Ja s vlasmi zopnutými do copu a bez make upu. Občas mi aj prišlo ľúto za posedeniami a letnými záhradami, ale mala som čo robiť od rána do večera a samozrejme aj v noci. Potom zrazu nastal zlom a v postieľke sa po troch mesiacoch okrem plačúceho novorodenca, začal usmievať malinký človiečik. Zrazu sa na mňa moje dieťatko pozeralo, usmievalo a začalo vnímať okolie, nás a prvé hračky. Vytvorili sme si režim a na ňom fungujeme dodnes. Lebo ten je základ úspechu vo všetkom. S bábätkom obzvlášť. Musíte mu stanoviť jasné pravidlá a ono funguje ako hodinky. Vy si medzitým môžete opäť užívať aj život, aký ste mali pred tým. Aspoň u mňa to tak bolo. Pravdou je, že som kojila iba 3 mesiace, keďže som nemala mliečko a NIE nerozbehla sa mi laktácia, ako to tvrdili laktačné poradkyne. Začala som opäť písať na blog, zaujímať sa o rôzne eventy, hlavne módne. Robiť malé spolupráce so značkmi, či obchodmi a aj  cvičiť. S mojim Jankom pravidelne hrávame bedminton, ale pritom sa staráme o našu skoro 6 mesačnú dcérku, ktorej akurát idú prvé zúbky. Spolu s pomocou mojej a Jankovej rodiny sa to naozaj dá a kde je organizácia, tam je aj cesta. Teraz s odstupom času som si uvedomila, že svojich snov sa nemusíme vzdať, ani keď sa staneme matkami. A život narodením dieťaťa naozaj vôbec, ale vôbec nekončí. Práve naopak. Máte na palube so sebou o jedného člena do tímu viac. S tým sa okrem starostí spájajú hlavne radosti a kopec srandy. A to je proste to najkrajšie. Už teraz sa teším na kopec nových zážitkov s našou Lili, lebo každý deň s ňou je iný, nový. Lilianka nás prekvapuje novými zvukmi, novým pohybom alebo len tónom, akým sa smeje. Preto si každý deň maximálne užívame a tešíme sa na nové zážitky aj v roku 2017, ktorý tu máme. Prajeme Vám nech sa Vám splnia tie najtajnešie priania a túžby a v zdraví oslávite ten nasledujúci rok.